Nesúď ma, pokiaľ si nechodil v mojich topánkach

Nedávno som narazila na rozhovor s psychologičkou na tému materstva, ktorý ma donútil zamyslieť sa nad mnohými vecami.

V článku sa písalo o ‘cry it out’ alebo metóde kontrolovaného plaču a jej negatívnom vplyve na vývoj detskej psychicky. Jedna konkrétna veta ma nesmierne zaujala. ‘Iba bezcitný rodič môže nechať dieťa vyplakať sa’, stálo tam čierne na bielom. Ak aj neberiem do úvahy fakt, že niektorí psychológovia túto metódu podporujú, či priamo odporúčajú, zarazila ma trúfalosť tohto tvrdenia.

Aké sú začiatky materstva v skutočnosti?

Často pozorujem budúce mamičky, ako sa chystajú na príchod bábätka, ako si študujú všetko ohľadom pôrodu, ako sa tešia, že sú na všetko pripravené… Nie je na tom nič zlé. Nepoznám mamičku, ktorá by v tehotenstve rozmýšľala inak.

Tipy, ako pristupovať k čerstvej mamičke

Verím, že so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že žena nevie, čo materstvo obnáša, pokiaľ sa sama nestane matkou. Často okolo seba vidím tehotné ženy, ktoré si plánujú aktivity na prvý rok po pôrode, alebo kedy sa budú pokúšať o druhé dieťa. Ja som samozrejme nebola iná. “Veď čo ma už môže prekvapiť? Viem, že sa nevyspím, že to bude ťažké, že dieťa bude stále plakať, ale veď to nejak zvládnem a časom to prejde”, myslíte si.

Veci, ktoré vám o materstve nikto nepovie

Asi ako každá budúca matka, aj ja som sa svedomito pripravovala na príchod svojich detí. Veľa som čítala som, pýtala sa, počúvala… Keď však prišli na svet, mala som pocit, že neviem vôbec nič.